Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11.03.2020 pre riziko šírenia ochorenia COVID-19 bolo nariadených viacero opatrení. Okrem presne špecifikovaných výnimiek sa s účinnosťou od 16. marca 2020 od 6:00 hod. uzatvorili všetky maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby, čo má výrazný vplyv na pracovnoprávne vzťahy a zamestnanosť.
Dňa 25.03.2020 bol vládou Slovenskej republiky predložený návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátane zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).
Z vládneho návrhu zákona však vyplýva, že Zákonník práce má byť novelizovaný v záujme aplikačnej praxe za účelom zosúladenia rozsahu prekážok v práci v zmysle Zákonníka práce a podmienok nároku na ošetrovné. Návrh zákona, ktorým sa mení Zákonník práce, sa však nedotýka prekážok v práci na strane zamestnávateľa.
Návrh novely zákona o službách zamestnanosti má podľa dôvodovej správy zaviesť nový nástroj na realizáciu projektov na podporu udržania pracovných miest, vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní, pričom tieto projekty budú určené výhradne na kompenzáciu finančných nákladov pre zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta aj napriek povinnosti prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ochrane zdravia, resp. tak museli urobiť v dôsledku ochrany zdravia svojich zamestnancov, poklesu zákaziek alebo výpadku subdodávateľov. Podmienky na poskytnutie podpory bude schvaľovať vláda Slovenskej republiky.
Navrhované zmeny určite uľahčia ekonomickú situáciu zamestnávateľov, avšak na poskytnutie podpory vo forme príspevku bude potrebné splniť vládou stanovené podmienky a zamestnávatelia túto podporu budú čerpať ako kompenzáciu, teda nie už v čase, keď im náklady na udržanie pracovných miest vznikajú. S udržaním pracovných miest budú mať aj napriek navrhovaným opatreniam viacerí zamestnávatelia problémy, najmä tí, ktorí nemajú v súčasnosti vytvorené dostatočné rezervy a bolo by pre nich nerealizovateľné udržať pracovné miesta do splnenia podmienok na poskytnutie finančnej kompenzácie od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pri komparácii Zákonníka práce s pracovnoprávnymi predpismi Českej republiky by bolo podľa nášho názoru vhodné, aby boli pre súčasnú mimoriadnu situáciu prijaté mimoriadne opatrenia, ktoré v aktuálnom čase operatívne reagujú na stratu príjmov zamestnávateľov a potrebu vynakladania mzdových nákladov vo forme náhrady mzdy pre zamestnancov tak, aby ani zamestnanci nezostali bez príjmov.
Český zákonník práce poskytuje totiž aj zamestnávateľom, u ktorých nepôsobia zástupcovia zamestnancov, možnosť vydania vnútorného predpisu, na základe ktorého upraví pre zamestnancov výšku náhrady mzdy v minimálnom rozsahu 60 % priemerného zárobku, ak zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu z rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času z dôvodu dočasného obmedzenia odbytu jeho výrobkov alebo obmedzenia dopytu po ním poskytovaných službách (tzv. čiastočná nezamestnanosť).
Slovenský Zákonník práce v ustanovení § 142 ods. 4 síce umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v minimálnej výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca, avšak ponecháva na dohode medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, aby sa v nej vymedzili vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu. Uvedené ustanovenie však neumožňuje dohodu so zástupcami zamestnancov nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.
Podľa nášho názoru je potrebné vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú ochorením Covid-19 prijať také opatrenia s cieľom udržania pracovných miest a zamestnanosti, aby mal aj zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, možnosť poskytovať svojim zamestnancom náhradu mzdy v minimálnej výške 60 % priemerného zárobku z vážnych prevádzkových dôvodov spojených s ochorením Covid-19, ktoré určí napríklad vnútorným predpisom alebo iným jednostranným rozhodnutím.
Preto navrhujeme, aby bol v skrátenom legislatívnom konaní prijatý zákon o mimoriadnom opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19, ktorý bude počas tejto mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu modifikovať znenie ustanovenia § 142 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne:
„Počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie je možné dohodu podľa prvej vety § 142 ods. 4 Zákonníka práce u zamestnávateľa, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa účinným najdlhšie do 30. apríla 2020.“
Navrhovanou dočasnou úpravou Zákonníka práce sa na čas trvania súčasnej nepriaznivej situácie umožní efektívne využitie tohto inštitútu aj pre zamestnávateľov, u ktorých nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Postavenie zástupcov zamestnancov u zamestnávateľov, u ktorých už pôsobia, nie je týmto nijako dotknuté a nahradenie dohody so zástupcami zamestnancov rozhodnutím zamestnávateľa je aj ďalej neprípustné.